Správne zaobchádzanie s králikom

Pre králika býva najmä v počiatkoch rodiaceho sa vzťahu s chovateľom zaobchádzanie stresujúcou záležitosťou. Ak si ale chovateľ osvojí niektoré zásady, môže to upevniť dôveru zvieraťa a uľahčiť privykanie si na nový domov. Králik si dokáže zapamätať príjemné a nepríjemné skúsenosti a spájať si ich s ľuďmi. Preto ak chcete aby sa pri vás cítil dobre a nebál sa, mali by ste ho ušetriť rôznych stresujúcich situácií.

Zmysly králikov sú od prírody veľmi vyvinuté, veľmi citlivo reagujú na každý vonkajší podnet. Hluk, zhon, naháňanie mu neprospievajú, chovné zariadenie by malo byť umiestnené mimo dosahu pôvodcu týchto ruchov. Vzájomnú dôveru upevňujú maškrty. Králik si veľmi rýchlo zvykne, že chovateľova pre neho vždy niečo dobré skrýva a nechá sa rád prilákať. Časom začne mimo chovného zariadenia pustený králik sám vyhľadávať kontakt s chovateľom.

Základom manipulácie s králikom je pomalé približovanie spredu. Chovateľ by sa mal vyvarovať prudkých pohybov a príliš hlasných prejavov, prípustné je prihováranie sa priateľským tónom hlasu. Králik by ma chovateľovi najskôr oňuchať ruku a ak je pokojný, až teraz by s ním mal začať zaobchádzať – dvíhať ho a premiestňovať. Pri manipulácii zviera uchopíme pravou rukou za kožu, ktorú má voľnú za ušami. Ľavou rukou mu pri tom podopierame zadné nohy a boky. Králika nikdy nechytáme za uši, pretože je to pre neho bolestivé a mohli by sme ho poraniť.

Fotografia: © BigStockPhoto.com